Tak a ja mám hotovo. Sezóna 2016 je pre mňa ukončená (samozrejme trénuje sa ďalej). A že to teda bola sezóna!
Prvá zimná trifecta na svete, prvý mestský pretek v Európe, špeciálne prepojené preteky miest, ktoré boli v tomto roku označené ako mestá športu (Praha, Košice), prvý ultrabeast v Európe (aj keď, bohužiaľ, len pokus) a moje 2x trifecta a 3x trifecta. Spolu 10 spartan race pretekov, 184 km, 286 zdolaných prekážok, 960 angličákov, 8684 nastúpaných metrov a 3 štáty.
Na jednej strane som rada, že to už mám za sebou, 10 pretekov sa nezdá veľa, ale popri všetkom ostatnom to už na mňa bolo dosť, no na druhej strane mi to už teraz chýba. Ten šteklivý pocit pred štartom, všetky tie emócie počas preteku, o ktorých nik okrem pretekárov netuší, pretože darmo opíšeme trať, ukážeme videá či fotky. Vždy najviac prekvapí práve nás, čo sme dokázali. A o emóciách v cieli s medailou na krku ani nehovorím.
Pre mňa rozhodne najťažší, či už emocionálne alebo fyzicky, bol určite Liberec beast s jeho dĺžkou, kopcami a vrecami. Nestalo sa mi ešte, že by som už nechcela pokračovať a musela to tlačiť cez slzy, prišlo to až na tomto preteku. Ale stálo to za to. Práve tu som si vybojovala 3x trifectu. Pre niekoho možno medaila, no pre mňa je to zosobnenie všetkých tých čísiel ohľadom preteku, všetkých ciest, priateľstiev...
Bola to moja prvá sezóna v drese Barbarians Extreme Team a rozhodne by som ich za nič nevymenila. Som hrdá, že môžem nosiť tú prilbu na tričku a ukazovať barbarský bicák :D .
A čo sa budúcej sezóny týka, určite chcem pokračovať v pretekoch, no už nie v takom množstve, 1 trifecta bude musieť stačiť . Zameriam sa teraz hlavne na školu a tréningy, nech potom aktívny návrat stojí za to! ;)
Prvá zimná trifecta na svete, prvý mestský pretek v Európe, špeciálne prepojené preteky miest, ktoré boli v tomto roku označené ako mestá športu (Praha, Košice), prvý ultrabeast v Európe (aj keď, bohužiaľ, len pokus) a moje 2x trifecta a 3x trifecta. Spolu 10 spartan race pretekov, 184 km, 286 zdolaných prekážok, 960 angličákov, 8684 nastúpaných metrov a 3 štáty.
Na jednej strane som rada, že to už mám za sebou, 10 pretekov sa nezdá veľa, ale popri všetkom ostatnom to už na mňa bolo dosť, no na druhej strane mi to už teraz chýba. Ten šteklivý pocit pred štartom, všetky tie emócie počas preteku, o ktorých nik okrem pretekárov netuší, pretože darmo opíšeme trať, ukážeme videá či fotky. Vždy najviac prekvapí práve nás, čo sme dokázali. A o emóciách v cieli s medailou na krku ani nehovorím.
Pre mňa rozhodne najťažší, či už emocionálne alebo fyzicky, bol určite Liberec beast s jeho dĺžkou, kopcami a vrecami. Nestalo sa mi ešte, že by som už nechcela pokračovať a musela to tlačiť cez slzy, prišlo to až na tomto preteku. Ale stálo to za to. Práve tu som si vybojovala 3x trifectu. Pre niekoho možno medaila, no pre mňa je to zosobnenie všetkých tých čísiel ohľadom preteku, všetkých ciest, priateľstiev...
Bola to moja prvá sezóna v drese Barbarians Extreme Team a rozhodne by som ich za nič nevymenila. Som hrdá, že môžem nosiť tú prilbu na tričku a ukazovať barbarský bicák :D .
A čo sa budúcej sezóny týka, určite chcem pokračovať v pretekoch, no už nie v takom množstve, 1 trifecta bude musieť stačiť . Zameriam sa teraz hlavne na školu a tréningy, nech potom aktívny návrat stojí za to! ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára