sobota 11. júna 2016

TVRĎÁK Králiky

     Najskôr som report ani nechcela písať, veď všetky preteky sa podobajú ako vajce vajcu, okrem dĺžky a prírodných podmienok. To ich väčšinou robí jedinečnými. Ale po pár prvých prekážkach mi došlo, že tu to bude asi inak. Štart sa mi páčil, aj keď je určená veľká vlna, bežcov púšťajú asi po 10 a netlačili sme sa teda hneď na prvej prekážke.
     Prvá bola šikmá stena s lanom, ale o čosi ľahšia - nebola mokrá a šmykľavá a tak to bola otázka pár sekúnd. Ďalej gumy a vodné jamy. Pár metrov behu a nosenie bandasiek so štrkom. Prekvapko bolo, že tu sa ženy a muži nerozlišovali. Jasné, sme emancipované tvrdé ženy.
     Beh bol zatiaľ ľahký, samé rovinky a zbehy. Ale od chalanov z CFT BB som vedela, čo bude nasledovať a týmto im ďakujem za rady.
     Tricepsové rúčkovanie a už prvé náznaky kopcov.
     Páčilo sa mi aj zapojenie vodných kanálov a potoka na preplazenie - len keby nebola taká zima.
     A tu už sa začali prvé kopce. Trochu som sa s nimi trápila - nečakala som ich toľko a zjavne ani moje nohy nie a prvýkrát som počas preteku dostala kŕče. Čo už, človek sa učí na vlastných chybách. Ešte pár prekážok a potom prišlo to, na čo asi všetci čakali. Skokanský mostík na Králikoch som predtým nevidela a predstavovala som si hocičo, ale keď som ho zbadala, chcela som sa rozplakať. 1100 schodov a kŕče -  to veľmi do kopy nešlo. No nepozerala som sa radšej hore (koniec som aj tak ani nedovidela) a prehrýzala som sa po schodoch. Chcem sa poďakovať aj spoluhráčke Lucke, ktorá ma ako dobrovoľníčka nakopla a hurá na ďalšie prekážky.
      A tie boli zaujímavé. Mali sme pomocou železného kladiva presunúť pneumatiku na určené miesto a potom si ďalšiu na lane pritiahnuť a preniesť späť. Nečakala som, že sa tie pneumatiky budú až tak brániť. Ešte zdolať posledné prekážky - ťahanie valcov, sieť, plazenie a rúčkovanie - a už len do cieľa po medailu.
     Čo sa mi ale nepáčilo, bol prístup niektorých pretekárov - či už v počte angličákov (klamete samých seba a nejde o život, väčšina z nás si chce pretek užiť a mať možnosť porovnať svoje výkony, no presne týmto chovaním sa deje pravý opak) alebo nechať na prekážkach partnera trápiť sa za vás. Veď sme predsa na súťaži, kde ide aj o silovú časť a keď sa môžu potrápiť iní, prečo nie aj ostatní? Jasné, pomôcť kolegovi je fajn, ukázať tú spolupatričnosť, ale zavolať ho prekonať celú prekážku, to už je veľa. Pre ľudí, ktorí sa nechcú trápiť s prekážkami, sú tu predsa bežecké preteky.
    Inak ale pretek hodnotím pozitívne, aj keď no. 1 pre mňa zostáva Spartan race.
     Na záver - zase sa mi po dlhšej dobe podarilo stretnúť Simonku a zase, ako inak, náhodou. :D Dodáva mi strašne veľa pozitívnej energie, bola také slniečko v tom sychravom dnešnom počasí.









Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára