Prvýkrát elitná vlna. Nevedela som, čo od
toho čakať, ale na druhej strane to nabralo ten súťaživý podtón.
Barbarský zraz sme mali o 6:45. Keď
mi budík o piatej zazvonil, myslela som, že je to zlý vtip. Nebol. Naozaj
som musela vstať, pripraviť sa a ísť do areálu preteku. Prekvapila ma dosť
nepríjemná zima. Chvíľu mi trvalo, než som si na ňu zvykla, ale po zahriatí sa s barbarkou
Kájou ma chlad opustil a zostala už len nervozita pred štartom.
Štart bol trochu rozpačitý, dostavili sa
informácie, že štartujeme o 5 minút skôr, a tak som o 7:05 už
stepovala pred páskou, hrdá, že som sa pretlačila dopredu a kývala do
kamery České televize. Keď už ale prešiel sľúbený čas do štartu a nič sa
nedialo, začali byť nervózne aj baby okolo. Nakoniec sme dostali pokyn, „ kašli
na čas, keď padne dymovnica, proste bež,“ a v tomto duchu sme za
hlasného pokriku AROO vybehli na trať.
Prvými prekážkami boli: skákanie cez pneumatiky a ,klasicky,
O-U-T steny, teda podlez, prelez a preskoč. Nasledovali vyššie steny
na prekonanie a po nejakom behu prišlo nosenie vriec. To bolo jedinýkrát,
čo sa šlo do kopca. Vrece sme mali vzniesť hore do kopca a po schodoch sa
vrátiť späť. Pokračovalo sa tabuľou s memory testom, od ktorého som si
v hlave opakovala heslo GJDF3T.
Ďalšia stena na prelezenie a už sa na
mňa usmievali kolíky a prekážka log hop. Usmiala som sa teda na kolíky
tiež a bez problémov som mohla pokračovať ďalej. O pár metrov ďalej na mňa čakala polo-novinka - sieť, ktorá ale bola
z iného materiálu, ako doposiaľ. Asi by to malo byť ťažšie než lano, ale
mne sa, naopak, liezlo ľahšie.
Pokračoval ďalší balanc, tentokrát
v podobe šikmej latky, na ktorú som „žmurkla“ a pokračovala ďalej.
A už sa predo mnou zjavil starý
známy, na ktorého mi ani úsmev ani žmurkanie nepomôžu a rovno za 30
angličákov za netrafenie oštepom. Ďalšia stena a traverse wall – horolezecká
stena doboku. Ďalších 30. Vyšlapali sme si schodmi nad areál, kde bol krásny
výhľad, ktorý sme si ho ako pretekári nestihli užiť. Zastavil nás aj memory
test a nedaleko sa už týčili áčkové monkeybars. S touto prekážkou som
sa teraz stretla druhýkrát a po prvý raz sa mi nevydarila. Rátala som
s ďalšou tridsiatkou, ale nakoniec som ju celá hrdá pokorila
a vysmiata som sa pobrala ďalej.
Trať sa opäť stočila na trávu mimo hlavný
areál a po herkulovej kladke (vytiahli sme vrece s pieskom cez
kladku) sme sa preplazili pod ostnatým drôtom. Nasledovalo podplávanie
steny (pri ranných teplotách sa nám tam veľmi nechcelo) a rovno na lano.
Zimné laná sú fajn, sú suché a usmievavé. Tieto sa na mňa mračili a tak
ako vždy pri letných, som si dala ďalších 30. Po pár minútach na vydýchanie som
poobracala pneumatiky, zjavne mi nejaká tá sila zostala, lebo som si otočila rovno
mužské. Však čo budem trochárčiť. A ako posledné sa pred cieľom týčili
multirings. Klasicky nezdolané a posledných 30 angličákov do cieľa. (keby
mi dajú za každý aspoň nejaké to euro.... no nič). Preskok cez oheň
a Pražský spartan sprint je zdolaný. J
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára