Už klasicky sme meškali ešte pred odchodom. Skoro o hodinu. Klasika, bez toho by už sparťan asi ani nebol Sparťanom. Rýchlo nahádzať posledné tašky do auta a hor sa do Svitu. Cesta bola príjemná, no zasnežená. To ma veľmi nepotešilo. Rýchlo posledné kontroly počasia a kruté zistenie, že Svit sa pýši -16-timi stupňami. To sa bude behať!
Štart prvej vlny som nestihla, no za pol hodinku som štartovala ja. Rýchlo sa teda prezliecť, uložiť tašku a hor sa na štart. A už som počula to známe AROO a odratávala sekundy. Dymovnica sa mi zdala nepríjemnejšia ako obyčajne, možno tým vzduchom okolo.
Hneď na začiatku nás čakal výbeh do kopca, aspoň to budeme mať za sebou. Už dávno som sa naučila oklamať psychiku a do kopca sa radšej nepozerať. Zavrieť oči a ísť. No tentokrát sa mi to vypomstilo. Skupina, v ktorej som bola, slepo nasledovala prvých bežcov do kopcov a nikomu z nás nenapadlo pozerať značky. Po viac ako dvoch kilometroch sme vyšli na nejaký kopec a tam sa celá skupina zastavovala. Paráda, tu sa čaká na prekážku, aspoň si oddýchnem, pomyslela som si. Na naše zdesenie sme ale zistili, že sme zablúdili. A hor sa všetkými tými kopcami späť. Nevadí, sme predsa Sparťania, je to súčasť hry. Snažili sme sa márne nahovoriť si a pozitívne myslieť. Pekne povedané, naše časy boli už ta-tam.
Napojili sme sa na správnu trasu a zapojili sa opäť do preteku. Prvá z prekážok bol memory test. A to náročný. Zapamätať si 64Ofelia9376 mi dalo zabrať. Ani teraz si tým nie som istá.
O niečo ďalej nás čakalo O-U-T - 3 steny v zmysle nad, pod, cez. Stien bolo tentokrát veľa, boli to doslova steny v našich hlavách.
O pár metrov ďalej sa usmievali latky na balanc. Tie som už síce zvládla, no súvislá snehová vrstva na nich ma odrádzala rovnako ako pohľad na pretekárov padajúcich na zem. Zmietla som si teda 20 cm poprašku na latke (asi len tak pre lepší pocit, neviem, na čo iné by to bolo) a postavila sa hore. Po dlhých sekundách balancovania som prešla a pokračovala v sérii bez angličákov.
Zas nejaké tie steny a rúčkovanie na triceps - zdolané.
Ďalej sme mali kus behu na vytrasenie rúk a nôh, no keď som počula kravské zvončeky, vedela som, že je zle. Vynorili sa laná. Kým som na nejaké čakala, pozbierala som kúsky sily a zvyšky adrenalínu a vyhupla hore. Už za polovicou sa mi zdalo, že šplhám večnosť a aj od zeme som ďaleko, a ten prekliaty zvonček nikde na dosah. Zavrela som oči a ďalšie dva zábery. Už ho vidím! Ale nedočiahnem. Posledný záber a kašlem na to, hádžem sa hore a počujem ten zvuk. Prvýkrát lano zdolané.
Zas nejaký ten beh a nosenie vedier zo štrkom. Tentokrát ma milo prekvapili, lebo štrk už sme mali nasypaný vo vedrách. Krátky okruh a pokračovali sme na U-rampu. Tá nie je originálnou prekážkou, ale organizátori kratívne využili, čo bolo poruke. A "vypálila" ťažšie ako som si myslela. Po menšom trápení a pomoci tímového kolegu Miloša som ju zdolala a pokračovali sme už do civilizácie, kde boli posledné prekážky. Overenie memory testu, ktorý som zvládla ani neviem ako, šikmá stena s lanom, kde mi zas Miloš pomohol hore, ostnatý drôt, opačná šikmá stena (zas s pomocou - čo by som ja inak robila), prechod cez zamrznutú rieku ... Nasledoval hod snehovou guľou. Minulý rok som to hravo zvládla, no tentokrát som bola asi príliš naposilovaná, lebo provizórnou sypkou snehovou guľou som prehodila terč. Prvýkrát som sa teda hádzala o zem v snahe o angličáky . Nasledovalo nosenie vriec. Predtým som túto prekážku neznášala, no musím uznať, že už si z nej ťažkú hlavu nerobím. Vrece sa dá vyniesť vždy.
Krašia rovinka na vytrasenie nôh a pod svahom nás čakala posledná prekážka - multirings.
Už cestou do Svitu som sa mentálne pripravovala na súboj s rúčkovaním, respektíve na angličáky po mojom neúspechu.
Chytila som sa tyče a s menším trápením ako som si myslela som sa prerúčkovala ku kruhom. Popohnaná malým úspechom som začala uvažovať aj nad možnosťou, že by som túto prekážku zdolala. No po prvých dvoch kruhoch prišlo precitnutie a aj pád. A ďalšie angličáky.
Konečne preskok cez oheň a zvuk medaily na krku.
Vydýchať a ešte sa stretnúť s novými priateľmi- Erikom, Cinkym a Maťom a rýchlo domov sa vyhriať.
A o dva týždne sa vidíme v Poľsku! ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára