Po dlhšej odmlke tu máne ďalší príspevok. Chcem sa v ňom vrátiť o týždeň dozadu a pokúsiť sa opísať jednen z mojich najkrajších zážitkov. Boli to síce ôsme a aj ôsme "zlaté" majstrovstvá Slovenska v basketbale, no pre mňa asi najemotívnejšie a najkrajšie.
V prvom rade by som sa aj touto cestou chcela poďakovať celému tímu, že som mohla byť súčasťou, spoluhráčkam, našim trénerom Miňovi Špinerovi a Milovi Michálikovi, organizačnému tímu a rodičom. Bez týchto ľudí by som nebola tam kde som.
A vďaka tomuto turnaju pre mňa slovo TÍM nabralo nový význam.
Nie vždy je to zábava, stojí nás to veľa námahy, energie, potu, času, veľakrát sa nám nechce a sťažujeme sa, no pravdou je, že (myslím, že hovorím za väčšinu, ak nie za všetky) už si to inak ani nevieme predstaviť.
Keď vojdete do šatne, prezlečiete sa a hltáte každé povzbudivé slovo trénera, to je len začiatok. Naberiete vodu, vstúpite do telocvične a zohnete sa po najbližšiu loptu. Ohmatáte ju, precítite pod vašimi prstami a zadriblujete. Vystrelíte a nepočujete nič iné okrem toho uspokojivého zvuku, keď sa lopta prešmykne cez vnútro sieťky. Nasleduje rozcvička a posledné spoločné "hecovačky" s tímom. Posadíte sa, napijete a čakátevna svoju chvíľu. Na ten zlomový okamih, keď dostanete možnosť ukázať čo je vo vás. Chcete tú možnosť zdrapiť, nepustiť sa jej a využiť ju. No niekedy to nejde. Čo už. Príde to nabudúce. Kým ten čas ale nastane, stojí za vami tím a potiahne aj za vás. Môžte sa naň spoľahnúť. A vy sa zas postavíte za nich. Hrdlo vás bolí z toľkého povzbudzovania, dlane máte červené od tlieskania a ste spotení aj za nich. Tréner vám preukáže podporu a idene na ihrisko zas. Tentokrát sa chytáte obranou a pomáhaním druhým a výsledok sa dostaví. Bodík po bodíku sa dostávate do vedenia a aj napriek únave ste odhodlaní pokračovať.
Po zápase sa pozdravíte so súperom, podáte mu ruku a plní spokojnosti a zadosťučinenia prídete domov, hodíte veci do práčky, doprajete si dlhú sprchu a konečne do tej mäkkej postele. Všetko vás bolí. Ale aj tak sa usmievate a tešíte sa.
A toto celé som pochopila práve na tomto turnaji. Našla som zmysel všetkých oddretých rokov a to vďaka tomuto tímu.
Tento tím, táto druhá rodina sa stala našou súčasťou a tá námaha stojí za to. Vidno to bolo hádam aj na tých majstrovstvách a to vydreté a vytúžené zlato bolo už len čerešničkou na torte.
A na záver, videjko z majstrákov ;)
https://www.youtube.com/watch?v=kHSW6RFctQQ&feature=youtu.be
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára